Ako som sa (ne) stratila v Dillí.

Autor: Michaela Baláková | 26.11.2011 o 8:40 | (upravené 26.11.2011 o 9:22) Karma článku: 8,60 | Prečítané:  1725x

Keď sa chce turista v Ázii po potulkách mestom dostať bezpečne naspäť do svojho hotela, je nevyhnutné si pred vyrazením do mesta zobrať vizitku s jeho adresou ( v Číne bez vizitky v čínštine neodporúčam vôbec niekam chodiť, pokiaľ nemáte aspoň základné orientačné schopnosti ).

Opičí mužOpičí mužZdroj: wikipédia

Toľko teória. V praxi to funguje „trochu" inak.

Tak napr. v New Delhi ( po slovensky Dillí) je výhodnejšie si namiesto taxi-auta odchytiť taxi-motorku (tzv. tuk-tuk).

Dillí má totiž cca 12 miliónov obyvateľov (presné číslo nikto nevie, keďže v celej Indii niečo ako sčítanie obyvateľstva neexistuje) a dopravná situácia v meste je fakt katastrofálna. Čiže pri jazde tuk-tukom, ktorý sa vopchá takmer do každej skulinky, máte akú-takú teoretickú šancu, že sa dostanete na miesto určenia relatívne, podčiarkujem relatívne, v pohode a načas (hm, načas je asi príliš optimistické vyjadrenie:).

Pre predstavu- takto vyzerá doprava v Indii. Toto video je síce natočené v indickom Varanasi, ale obdobne to vyzeralo aj v Dillí, ako aj v iných indických mestách:

 https://picasaweb.google.com/115836258701750034908/DopravaVIndii#

Ešte stále máte pocit, že je dopravná situácia v Bratislave katastrofálna?;)

Paradoxné je, že som za mesiac mojej vyše 8000 km dlhej ázijskej cesty po Číne, Tibete, Nepále a Indii videla napriek zdanlivému chaosu len jednu jedinú dopravnú nehodu...Postupne som zisťovala, že v tom zmätku, non-stop trúbení a absolútnom nezachovávaní bezpečnej vzdialenosti medzi dopravnými prostriedkami majú miestni domorodci určitý systém, ktorý je nad naše chápanie, ale postupne som nadobudla pocit, že by sa dalo na to zvyknúť a že to má niečo do seba.

Posledný deň pobytu v Dillí sme si zobrali s mojou spolusúputničkou Majkou tuk-tuk, aby sme sa dostali od India Gate (niečo ako indický Víťazný oblúk) do nášho hotela. Šoférovi sme ukázali vizitku hotela, ktorý, podobne ako každý iný šofér v celej Ázii, reagoval takto: „Noooo problem, my friend, I know where it is..." Tak sme zjednali cenu a vyrazili sme.

Po 45 min predierania sa cez poobedňajšiu dopravnú špičku a takmer zadusenia sa z výfukových plynov, sme nadobudli nepríjemný pocit v žalúdku, že náš šofér vôbec netuší, kadiaľ ísť. Naše podozrenie sa zhmotnilo do reality, keď sa začal postupne pýtať rôznych účastníkov dopravnej zápchy na cestu... Na priamu otázku, či vie, kadiaľ ísť, prišla takmer urazená odpoveď: „Noooo problem, my friend, OF COURSE I know where it is..." Takže bolo jasné, že je to presne naopak...

Snažili sme sa s Majkou zorientovať, či neuvidíme niečo povedomé. Je mi jasné, že to znie dosť narcisticky, že sa môžu 2 ženy zorientovať v 12 miliónovej metropole, v ktorej sú prvýkrát, ale obe s Majkou máme od malička tú vlastnosť, že máme nonstop v hlave zapnuté GPS, čo nám veľakrát uľahčilo život.

Zapli sme mozgové závity a spoločnými silami sme sa ako-tak zorientovali a našťastie sme zistili, že ideme aspoň správnym smerom.

Zachránila nás „postavička" opičieho muža, ktorého sme si všimli deň predtým pri jazde autobusom smerom k nášmu hotelu a ktorá sa vysoko vyníma nad mestom.

Vydýchli sme si, lebo sme už vedeli, kde približne sme, i keď sme stále boli cca 15 min ďaleko od hotela. Viac hláv - viac rozumu. Pár oporných bodov si pamätala Majka („...okolo tejto nemocnice sme určite išli, tu musíme odbočiť doprava...", pár ja ( „...určite sme odbočovali doľava pri tejto vegetariánskej reštaurácii...") a skutočne sme do hotela trafili:) Čudoval sa aj náš šofér, i keď sa samozrejme naďalej tváril, že ho nenavigujeme my, ale že nás tam odviezol on...

Keď sme prišli do hotela, rozosmiali sme sa od úľavy, ale aj od úžasu, že či je vôbec možné, aby 2 turistky navigovali šoféra v tomto obrovskom ľudskom mravenisku a aby to takto vyšlo... Znie to neuveriteľne, ale vyšlo to:)

Indiaaaa, incredible Indiaaa... :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?