Ako som dostala nečakaný dar v masajskej dedine v Keni.

Autor: Michaela Baláková | 14.12.2012 o 8:01 | (upravené 14.12.2012 o 8:10) Karma článku: 10,80 | Prečítané:  1232x

Okrem obligátneho safari sme v rezervácii Masai Mara navštívili aj chudobnú masajskú dedinu blízko hraníc rezervácie. Niektoré masajské dediny sú sebestačné a bohaté ( to znamená, že majú niekoľkotisícové stáda dobytka) a niektoré sú žiaľ veľmi chudobné. Prečo je to tak? Pretože 90% ich pôvodných území boli Masajom odňaté a museli sa presťahovať za hranice rezervácie do menej vhodných oblastí pre ich tradičný život.  To v praxi znamená menšie a chudobnejšie pastviny pre dobytok, problémy s pitnou vodou, ktorú neraz donášajú z veľkej diaľky, ako aj veľa ďalších problémov.  Preto niektoré komunity, ktoré sa na túto situáciu ťažšie adaptujú, umožňujú turistom návštevu svojich dedín aj chýž a predávajú im svoje výrobky, aby si takto aspoň trochu privyrobili.

Po uvítacom tanci mužov a potom žien nám ukázali 2 chyže aj zvnútra. Neuveriteľné malé a chudobné priestory.

Keď som sa s barlami vyšuchtala von, akurát jeden z Masajov nám ukazoval, ako mačetou vyrábajú suveníry z dreva. Patrik, starešina tejto dedinky a zároveň náš masajský sprievodca, nám vysvetľoval, ako prebieha tradičný masajský život.

Ak si dobre pamätám Martinove slová, Patrik študoval na Oxforde (dostal štipendium) a rozhodol sa nezostať na „Západe", ale vrátiť sa do svojej dediny a pomôcť jej ju zveľadiť.

Zrazu sa k nám primotalo malé krásne dievčatko. Nemalo ani 2 roky. Pribehla ku mne, dotkla sa ma a so smiechom ušla. Toto sa opakovalo niekoľkokrát, až Patrik, jej otec, niečo povedal svojim a zobrali ju preč. Ale ona sa stále za mnou vracala, tak som mu povedala, že nech ju nechajú, že mne to nevadí.

Kľakla som si na zem a nechala sa ňou skúmaťJ Potom som roztvorila náruč a ona sa pritúlila. Tak som ju zdvihla na ruky a ona sa veľmi tešila, hrala sa mi s vlasmi, a pod. Bolo to veľmi milé. A zrazu prišiel nečakaný dialóg:

Patrik: chceš ju?

Ja: Prosím?!?

Patrik: No, či ju chceš?

Ja: Ako to myslíš??

Patrik: no, či si ju nechceš zobrať...

Ja: .... stojím v nemom úžase a nechápem...

Patrik: no vieš, ja mám veľa detí a nebudem schopný ich zabezpečiť tak, ako by si som prial. S Lilien ste si zjavne padli do oka, tak sa pýtam, či si ju nechceš adoptovať...

Ja: to mi naozaj len tak ponúkaš svoje dieťa??

Patrik: nie len tak. Cítim, že si dobrý človek a vidím, ako Lilien na Teba reaguje, čiže preto Ti to hovorím

Ja: No dobre, ale veď to nie je len tak adoptovať dieťa

Patrik: áno, viem.  Je to veľa byrokracie, ale dá sa to zvládnuť a myslím si, že keby si chcela, Lilien by bola u Teba 3ťastná

Ja: dobre, jedna vec je moje rozhodnutie, či vôbec chcem niečo také spraviť, ale druhá vec je, či je to dobré pre Lilien?? Dieťa narodené v keňskej savane presunuté do strednej Európy?

Patrik: to je vec vztťahu a nie miesta. Pokiaľ ju budeš ľúbiť a umožníš jej pochopiť, odkiaľ je a prečo je s Tebou, bude to v poriadku.

Ja: dlhé mlčanie

Patrik: rozmysli si to. Idem zavolať jej mamu.

Stojím stále s Lilien na rukách a rozmýšľam, čo sa to vlastne deje. Príde Martin, náš sprievodca a poviem mu, čo sa práve udialo. Pýta sa ma, či by som do toho išla. Samozrejme, v tej chvíli neviem odpovedať.

Patrik sa vráti s mamou Lilien. Ona nehovorí po anglicky, len si ma obzerá. Po chvíli niečo povie Patrikovi a náš rozhovor pokračuje:

Patrik: moja manželka hovorí, že si dobrý človek a keď sa rozhodneš si Lilien adoptovať, radi Ti ju zveríme.

Ja: ............

Patrik: a ešte mi povedala, že si Lilienina druhá mama.

Ja: ............

Zrazu Lilienina mama niekam odbehla a vrátila sa zo stánku, kde predáva svoje výrobky. Doniesla mi šnúrku, na ktorej je z kosti vyrobený krásny sloník a zavesila mi ho na krk. Pobozkala Lilien, ktorá je stále v mojom náručí a niečo jej povedala, na čo sa Lilien na mňa pozrela a pobozkala ma na líce.

Ja: Patrik, čo jej povedala?
Patrik: Že si jej druhá mama...

Ja: mlčanie...

Patrik: máš čas, rozmysli si to.

Ja (odľahčene): dobre, popremýšľam doma. Hm, a možno sa ja vrátim do Kene a budem žiť tu s LilienJ

Patrik (vážne, ukazujúc na jednu chyžu): Ak sa vrátiš, tento dom bude Tvoj a môžete tam spolu s Lilien bývať...

Ja: ......

Vírilo mi hlavou všetko možné. Nakoniec som im nechala pre malú všetky doláre, ktoré som mohla oželieť, zobrala som si od Patrika mailovú adresu a povedala som mu, že si to rozmyslím a ozvem sa mu.

Opäť neuveriteľný zážitok. Mala som z toho veľmi zmiešané pocity- od potešenia, že mi behom pár minút niekto chce zveriť to najcennejšie čo má, po absolútny úžas, že čo sa mi to práve stalo.

Po návrate domov som si prečítala pár kníh o medzinárodnej adopcii a faktom je, že ešte neviem, čo spravím. Dám si čas. Čo viem ale určite je to, že si ma toto dievčatko a jej rodičia nevybrali len tak. Prešla som už kus sveta a nikdy sa mi nič podobné nestalo. Už som rozbehla kroky na adopciu na diaľku, čo znamená, že ju zaradia do toho projektu a prostredníctvom tejto organizácie budem finančne podporovať jej vzdelanie.  Ostatné ukáže život.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?