Právnik, cestovateľ, tenista, klavirista, knihomoľ a iné;-) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Angkor je úchvatný. Nad očakávania obrovský, na rozlohe ešte stále niekoľko desiatok štvorcových kilometrov, majestátny a pre mňa s neuveriteľnou charizmou a geniom loci preto, lebo džungľa si pomaly, ale isto berie späť to, čo jej človek pred storočiami vzal... Zákon zachovania rovnováhy v praxi.
Veľa ľudí si myslí, že cestujem do ďalekých končín našej krásnej planéty preto, aby som unikla pred svojou každodennou realitou. Od začiatku som vedela, že to nie je tak. Cestovanie je moja vášeň od malička. Ako dieťa som precestovala staručkou Karosou takmer celú Európu ako speváčka Detského speváckeho zboru Prieboj, jedného z najlepších slovenských speváckych zborov, kde som spievala od šiestich do osemnástich rokov. Ako šesťročná som bola na svojom prvom zájazde zo zborom v Zakopanom a mala som pocit, že som práve objavila svoj Mount Everest:) Nasledovalo Nemecko, BENELUX, UK, opakovane Španielsko a Francúzsko, Bulharsko, Monako, Taliansko,... Už vtedy som si povedala, že keď raz budem veľká, budem cestovať po celom svete najviac, ako sa mi bude dať, pretože je to moja obrovská vášeň a prostredníctvom ciest sa môžem naučiť veľa o iných kultúrach, ale najmä o sebe.
Sedím na terase Machu Picchu a je mi dobre. Cítim obrovskú radosť, že som tu; úžas nad neuveriteľnou polohou tohto mesta a nad umom jeho staviteľov; pokoru k tým, čo tu kedysi žili...
Okrem obligátneho safari sme v rezervácii Masai Mara navštívili aj chudobnú masajskú dedinu blízko hraníc rezervácie. Niektoré masajské dediny sú sebestačné a bohaté ( to znamená, že majú niekoľkotisícové stáda dobytka) a niektoré sú žiaľ veľmi chudobné. Prečo je to tak? Pretože 90% ich pôvodných území boli Masajom odňaté a museli sa presťahovať za hranice rezervácie do menej vhodných oblastí pre ich tradičný život. To v praxi znamená menšie a chudobnejšie pastviny pre dobytok, problémy s pitnou vodou, ktorú neraz donášajú z veľkej diaľky, ako aj veľa ďalších problémov. Preto niektoré komunity, ktoré sa na túto situáciu ťažšie adaptujú, umožňujú turistom návštevu svojich dedín aj chýž a predávajú im svoje výrobky, aby si takto aspoň trochu privyrobili.
Tak, kde sme to včera prestali? Spomínala som, ako som sa tešila na stretnutie s horskými gorilami, na ktoré som čakala 20 rokov; aká som bola nervózna pred trekom ako pubertiačka pred prvým rande; ako som sa ukľudnila v momente, keď sme sa konečne s rangermi vydali za nimi; ako vyzerala trasa smerom k nim a ako som ich zacítila a zrazu tam boli...
Po týždni na takmer mesačnej ceste po Východnej Afrike (Burundi, Rwanda, Uganda, Keňa a Tanzánia) som sa nevedela dočkať splnenia ďalšieho zo svojich cestovateľských snov- stretnutia s horskými gorilami v Rwande. Túžila som po tom od momentu, kedy som videla prvýkrát film Gorily v hmle a čakala som na tento deň 20 rokov.
Keď sme sa rozhodli s Lenkou vyraziť na našu ďalšiu cestu na blint, tentokrát do Južnej Ameriky, okrem klasickej otázky, či to nie je nebezpečné pre 2 ženy cestujúce samé, sa k tomu pridala nová otázka, a to, že či vieme po španielsky. Keďže odpoveď znela záporne, obratom logicky nasledovala ďalšia otázka, že teda ako sa tam dorozumieme? Odpoveď väčšinou znela, že „tak ako vždy, nejako sa dohovoríme“, na čo väčšina ľudí reagovala nechápavým krútením hlavou zľava doprava a späť.
Pred cestou do Číny som bola Lenkou, mojou kamarátkou a spolucestovateľkou, dopredu upozornená na to, že vzhľadom na môj zjav budem budiť veľkú pozornosť a že Číňania mi budú dávať do rúk svoje dieťa a fotiť ma s ním. Dôvodom je to, že Číňania bielych majú z neznámeho dôvodu za nadrasu a veria, že keď svetlovlasá a svetlooká biela žena podrží na svojich prsiach ich dieťa, týmto gestom ho požehná.
Keď sa chce turista v Ázii po potulkách mestom dostať bezpečne naspäť do svojho hotela, je nevyhnutné si pred vyrazením do mesta zobrať vizitku s jeho adresou ( v Číne bez vizitky v čínštine neodporúčam vôbec niekam chodiť, pokiaľ nemáte aspoň základné orientačné schopnosti ).
Svoj prvý blog začnem svojim zatiaľ najdramatickejším zážitkom z môjho "moderného kočovania" po svete, nakoľko kebyže sedím v inom lietadle, než v ktorom som sedela, nemôžem teraz spokojne ležať na mojom gauči a písať moju prvotinu.
